Pravda vyšla na povrch. Danko po voľbách síce mal plné ústa hrdosti, odbornosti, slušnosti, pokory, pravicovej vlády atď., ale ukázalo sa, že peniaze sú predsa len silnejšie a to, že domu dáte novú fasádu, ešte neopraví statiku. Toto som aj napriek svojej naivite tušil. Slotov podržtaška predsa nebude zo dňa na deň politik, ktorý dostojí svojmu slovu. Ako môže hovoriť o korupcii niekto, kto dá prednosť „štandardnej strane“ s obrovskou mierou korupcie na všetkých úrovniach (a kauzami, o ktorých by sa dala napísať nie kniha, ale knižnica), pred „nejakými hnutiami“ s reálnym protikorupčným programom. Vôl na čele sa vymenil, SMER zostáva rovnaký, lebo ten určujú pohoniči.
Avšak skutočne rozum zostáva stáť nad tým, že strana, ktorá svoju kampaň postavila na boji proti Smeru a charaktere (Veríme na vládu bez Smeru) dokázala zakolísať tak rýchlo. Bugár a Žitňanská sa už nezbavia biľagu zradcov, ani keby vládu so Smerom nakoniec nevytvorili. Otázne je, ako sa k otázke postaví Procházka, ktorý si zrejme zadné dvierka pootvoril. Má na jednom pleci čertíka – Hrnčiara, ktorý ho zrejme do podobných „pragmatických“ vecí tlačí. Z druhého striasol Beblavého, ktorý radšej odletel.
Pre obe strany je to jediná šanca. Písal som o rozohraných kartách a Fico urobil jedinú možnosť a zahral svoj tromf – Danka. Hoci najprv nechcel ukázať, že ho má pevne v rukách, stavil všetko na jedinú kartu – predčasné voľby alebo vláda so Smerom a SNS. V konečnom dôsledku to ani nemohlo skončiť inak. Most a Sieť by v predčasných voľbách pohoreli. Cez 5% by na ich účet preliezli SMK a možno aj KDH. Posilnili by OĽaNOVA a SaS, ktoré zostávajú poslednými charakternými stranami a taktiež by prípadne mohli posilniť sklamanými „utečencami“ typu Beblavý.
To, samozrejme, nechcú. Ich vlastný prospech im je podstatnejší, než dobro ľudí. Budú nás chcieť oblbnúť kecami ako „nutnosť“, „obeta“, „predsedníctvo v EU“. Páni, ja vám prdím na predsedníctvo v EU. Kašlem na vaše záujmy, na vaše poslanecké platy. Za mňa sa tam biť nejdete, idete kopať za seba. Áno, hovoril som o predčasných voľbách ako o horšom scenári, nakoľko by stúpla podpora Kotlebovej ĽSNS. Ale taktiež existuje možnosť, že viac ľudí by šlo voliť pravicu, ktorá sa scvrkla na dve strany.
Voľba Kotlebu z protestu znemožnila pravicovú vládu. Ak si to spočítate, pokiaľ by v parlamente pri súčasných výsledkoch chýbala ĽSNS, pravica by postavila koalíciu. Sieť a Most by nezískali priestor na lavírovanie a Sulík by nepotreboval Danka na vládu. Samozrejme, nebola by to ideálna vláda, ale tieto strany majú medzi sebou dosť odborníkov, ktorí by ešte Slovensko mohli zachrániť pred katastrofou. Avšak voľbou Kotlebu sa tomu zabránilo – a ak ste ho volili proti Ficovi, potom ste zvolili Fica.
Tento blog som nazval Naivný Občan, lebo to skutočne boli moje naivné predpoklady a to, čo som čakal, som dával ako najčiernejšiu alternatívu. Hra sa stále neskončila a vláda ešte nie je postavená, ale pre mňa ako človeka, ktorý chce na Slovensku žiť, je banda korupčníkov pod zbohatlíkmi na jednej a ľudákmi (lebo to poslanci Kotlebu sú a dá sa to dokázať, dá sa to vyargumentovať a jeho obdivovatelia to vo svojej zaslepenosti nevidia, nechcú vidieť, alebo im to je dokonca sympatické) na strane druhej, jednoducho mizerná vyhliadka do budúcnosti.
Naivný Občan
P.S.: K Sme rodina som sa síce nevyjadril, ale postoj pána Kollára ma v mnohých prípadoch prekvapil. Nemal som o ňom vysokú mienku, ale tá sa rozhodne zdvihla. Tie fotografie a prípady z minulosti niekto zrejme vytiahol z obálky, ktorá dlhé roky odpočívala v niekoho trezore, ak by bola potrebná. Cieľom malo byť poskytnutie výhovorky pre strany spriaznené s oligarchami, prečo neísť do vlády podporovanej Sme rodina (čo je smiešne, keďže vláda by sa vyskladala aj bez jeho podpory, vnútornej či vonkajšej, a v žiadnom prípade nechcel funkcie a ministerstvá). Kollár a jeho ľudia mi stále nie sú výrazne sympatický, ale musím oceniť, že na rozdiel od iných trójskeho koňa robiť nešiel a chcel splniť, čo sľúbil. Všetka česť.