Naivný Občan

Už pár dní po voľbách sa situácia vyfarbuje, ale aj zamotáva. R.Fico prevzal od prezidenta poverenie na zostavenie vlády. Do budúceho piatku využije všetky páky ktoré má. Sľuby, vyhrážky, špinu, sponzorov, peniaze, zákulisné hry. Komentátor Zolo Mikeš sa vyjadril, že Sulík by nebol dobrý šachista, lebo nevie hrať o čas a myslieť na viac krokov dopredu. Osobne s ním nesúhlasím, aj keď ako volič mám v politike dosť intrigánov, splietajúcich svoje siete klamstiev, rodinkárstva, korupcií a schránkových firiem. Avšak politika je viac ako texaský poker, než šach. Nie je to ani tak o taktike, ako o tom, aké karty vám sú rozdané, ako s nimi naložíte a ako to zahráte na svojich súperov. A ja si myslím, že Fico by bol vynikajúci pokrový hráč. Z tváre mu čítať emócie len veľmi ťažko, hru tela má dobre zvládnutú a natrénovanú (ako postrehla istá odborníčka na neverbálnu komunikáciu, ktorá má zrejme jeho srdiečkovaný plagát nad posteľou). Sulík podľa neho vyrukoval s pravicovou vládou príliš skoro a dal Ficovi príležitosť sa pripraviť. Dovolím si nesúhlasiť.

Ficovi prišli na ruku mizerné karty. Sám vládu nezostaví, z bývalých spojencov mu zostala len SNS (ktorú svojho času párkrát bodol do chrbta) a z tradičných strán, s ktorými vedel nájsť spoločnú reč sa do parlamentu nedostala obvykle silná KDH. Avšak nedostal prehru. Na spolupráci by Ficovi stačila spolupráca s Mostom (s ktorým už vedel nájsť spoločnú reč) a Sieťou (ktorej predseda je momentálne frustrovaný z prepadu po tom, čo sa už videl v premiérskom kresle a pravdepodobne by hmlil aj to, čo dnes raňajkoval).

Sulíkove silné reči neboli prejav sebaistoty a arogancie. Bol to vynikajúco zahraný bluf. Ten prinútil iných hráčov okolo stola zložiť karty a utekali si staviť na to, že Sulík vyhrá turnaj. Vlastne to bol asi najlepší Sulíkov ťah týchto volieb a ukazuje to aj to, že politicky vyspel a dokázal na našej scéne nevídaný prvok – zostať rovný a zároveň taktizovať. Pokiaľ by teraz Sieť prešla do vlády so Smerom, pre Procházku (ktorý dosť možno v politike skončil, pokiaľ nepríde s veľmi dobrým reparátom) by to bol posledný klinec do rakvy (keďže vyhlásil že so Smerom rokovať nebude). Navyše je Beblavého krídlo stále zrejme dosť silné, hoci Hrnčiar by to zrejme privítal (a pravdepodobne on tlačí Procházku do jeho najpochybnejších machinácií a situácií). Most sa nechal počuť, že najväčší problém má s SNS, ktorá však už protimaďarskú rétoriku nepoužíva. Taktiež nemožno obísť fakt, že vláda bez SNS možná nie je.

Fico tvrdí, že položil základ vlády. Má to byť Smer a SNS (veľa jej členom to nemusí byť pochuti). Kto s nimi? Sulíkovo vystúpenie primälo Procházku a Bugára vyhlásiť, že so Smerom rokovať nebudú. Prípadná zmena postoja by teraz pre oboch mala ešte horšie následky, než predtým a to aj v prípade, že by to vysvetlili ako nutnosť a použili odstrašujúci príklad Kotlebu.

Kotleba môže mať úplne opačný účinok, ako očakávali jeho voliči. Nebude to výstraha, ale lepidlo, ktoré spojí ľavopravý oligarchistický zlepenec. Takúto vládu by držali pokope veľmi pochybné mechanizmy a o štyri roky si volebné výsledky nechcem ani predstavovať. Druhým neočakávaným výsledkom by bola tichá podpora Kotlebu Dankovi a Ficovi v národnosocialistickej vláde. Využiť na odôvodnenie by mohli spoločný záujem na riešení problémov reálnych (rómsky problém, ochrana vôd na Žitnom ostrove a na východe), ale aj otázok fiktívnych (ochrana národa pred feťákmi, homolobby, Židmi a utečencami). Myslím, že budem hovoriť za veľa ľudí, že homosexuál, Žid ani utečenec mne ani mojej rodine ešte neublížil, zatiaľ čo sa to o vyholenej lebke povedať nedá (nehovorím o voličoch, ale o členoch ĽSNS a bývalej Pospolitosti). Tradičnú rodinu (zrejme bývalého poslanca Jánoša) ohrozujú úplne iné mechanizmy – problémy s bývaním, malé platy, malá podpora slušne žijúcich rodín a dotácie, ktoré prejdú do súkromných vačkov. Toto všetko Marián Kotleba kritizoval a takýmto spojením by sa spreneveril svojim voličom. Pre Róberta Fica by to zároveň znamenalo ranu z milosti.

Kto zamiešal karty je Kiska. Nemám teraz na mysli nepozvanie M.Kotlebu na rozhovor. Myslím tým jeho udelenie poverenia zostaviť vládu. Niekomu sa to môže zdať ako ústretový krok, ale zrejme aj R.Fico chápe, že je to pre neho veľmi ťažká pozícia lebo pravdepodobne vládu nepostaví, ak nenastane výrazná zmena. Mechanizmy bežia. Dva milióny za poslanca je slušná cena, keď si prepočítate, koľko zarobili na veľkých kauzách (CT, kompa, sifóny) a koľko muselo byť káuz, čo sa neprevalili, nepočítam drobnú korupciu na všetkých úrovniach a plundrovanie eurofondov. Uvidíme, nakoľko majú Kollárovci pevný charakter a či si ich predseda udrží stádo pokope.

Ak však vládu nepostaví, na ťahu bude Sulík a koncepcia širokej pravice. Chleba sa lámať nebude na Bugárovi (lebo ten bude potrebný pre stabilnú vládu v oboch prípadoch), ale Dankovi. Jeho podpora smeráckou televíziou TA3 bola neprehliadnuteľná. Teraz bude musieť buď dostáť svojim prehláseniam po voľbách, alebo vrátiť požičané. Sulík bude mať oveľa výhodnejšiu pozíciu ako Fico. Ak pravicovú vládu nepostaví, potom sú pravdepodobné len dve možnosti:

Pragmatické spojenie Sulíka a Fica vo vláde „porozumenia“. Niekto by ju mohol vnímať pozitívne (Sulík bude dávať pozor Ficovi na prsty, ten dá ďalšie balíčky, etc.), ale väčšina voličov je postavená tak protipólne, že širokú podporu verejnosti by si získala len veľmi ťažko. Nehovoriac o tom, že Sulík sa zatiaľ prejavuje ako muž, ktorý drží slovo a to je, že so Smerom nepôjde.

Predčasné voľby. Názory na ich výsledky sa rôznia, napr. Iveta Radičová tvrdí, že by mali byť vyhlásené, lebo výsledky týchto sú rozporuplné a nejednoznačné a pravica by s SNS vládnuť nemala. Hoci k nej pociťujem rešpekt ako voči bývalej premiérke a odborníčke, nesúhlasím s ňou z pohľadu voliča, ktorý vidí veci okolo seba (a ktoré sú zrejme politikom odtrhnutým od reality neviditeľné). Taktiež sa tomuto vyhláseniu čudujem od osoby, ktorá presadzovala kompromisy, zlatú strednú cestu a nekonfliktnú politiku a jediný krát, keď si stála za svojím (aj to z popudu iných a proti programovému vyhláseniu), tak v konečnom dôsledku položila vlastnú vládu. Predčasné voľby by v prvom rade spláchli do záchoda ďalších 30 miliónov eur. Je nepravdepodobné, že by pritiahli oveľa viac ako 60% voličov, dokonca je možný aj pokles účasti v druhom kole zo strany apatickejších a sklamaných ľudí. Odhadujem, že podpora Smeru by sa naďalej hýbala okolo 30%, avšak klesla by podpora SNS (ktorej časť voličov by prešla do Smeru a k ĽSNS), do parlamentu by neprešiel Most (maďarskí voliči by prešli k SMK a pravicoví k SaS a OĽaNOVA), Sieť by čakal rýchly osud SDKÚ (opäť SaS a OĽaNOVA). Naopak by sa objavili na scéne KDH (konzervatívnejší voliči Siete, navyše by mali možnosť mobilizovať voličov) a SMK (okrem voličov Mostu by zmobilizovali menšiny pri hrozbe ĽSNS). Podpora by zrejme narástla hlavne Kotlebovi. A ak sa nedokážu dohodnúť teraz, chcel by som vidieť, čo by vymysleli potom v prípade, že Smer, KDH a SNS (resp. SaS, OĽaNOVA, KDH a SMK) nebudú mať spolu nadpolovičnú väčšinu. A to v prípade, že SaS a KDH dokážu opäť prekonať svoje rozpory. Dokonca sa odvažujem povedať, že veľa podporovateľov Aliancie za rodinu prejde pod krídla Kotlebu, pretože svojou rétorikou ich presvedčí, že niektoré ich skutočne stredoveko-totalitné požiadavky presadí v rámci „ochrany rodiny“. Kollárova Sme rodina a jej podpora je veľká neznáma, lebo aj jeho voličská skupina je ťažko čitateľná a predčasné voľby by mu asi uškodili (preto sa snaží podporiť pravicovú vládu).

Osud republiky nateraz nie je v rukách voličov. Som len zvedavý, nakoľko sa vyplnia moje predpovede a pokiaľ stihne situácia vyeskalovať na vývojovom diagrame, ktorý som tu postupne načrtol. Nikoho nenútim so mnou súhlasiť, čo je dobré a čo zlé, ale trúfam si povedať, že možnosti som rozvrhol celkom realisticky, bez ohľadu na to, kto s kým pôjde.

Treba mať na pamäti, že príťažlivosť korýt je stále silná. Ani morálna pravda nie je úplne na každej strane. Paradoxne najlepšie sa k situácii postavil Kollár (splniť sľuby a nezašpiniť sa/nepretláčať nasilu do vlády neodborných členov svojho klubu), je ale otázne, či niekomu peniaze nezavoňajú. Môžme dúfať, že sa k situácii ostro vyhradí najväčší bojovník proti Pente, Krajniak, ale relatívne nebezpečná je jeho vyhranenosť k náboženským otázkam.

Z hľadiska budúcnosti je podľa mňa najvýhodnejšia vláda bez Smeru. Mohla by znamenať pád Fica a možno aj preferencií, roky v opozícii by však boli príležitosťou na vymanenie sa spod vplyvu oligarchov, vyhnať falošných prorokov a korupčníkov, vyhraniť si skutočne sociálny program (nakoľko doteraz boli skôr žabomyš) a možnú reinkarnáciu strany, ktorej špičky sú teraz tak špinavé, že s nimi väčšina politickej scény nechce mať nič spoločné. Taktiež oni nesú zodpovednosť za posledné štyri roky, spoločenskú krízu a neutešenú situáciu 200 000 ľudí, ktorí zo zúfalstva volili ĽSNS. Štyri roky mali väčšinu absolútne oddaných poslancov a mohli riešiť rómsku problematiku, nezamestnanosť a iné problémy, ktoré trápia ľudí na severovýchode Slovenska. tieto štyri roky nezvalia na Slotu, Mečiara, Dzurindu, Radičovú, Mikloša, na žiadnu krízu, lebo Slovenska sa žiadna nedotkla. Dokonca aj hospodársky rast a mierne zvýšenie prosperity mala na svedomí vo veľkej časti zotrvačnosť reforiem dvojročnej vlády. Vtipy ako bločková lotéria s vycerenou Mázikovou a pár Judášových strieborných pre dôchodcov netreba ani rozoberať. Za všetko hovorí status Igora Chumu, ktorý označil členov parlamentu za klamárov, zlodejov, vydieračov, podvodníkov, odpočúvačov, šňupačov, fašistov, mafiánov, presstitútov, homosexuálov či bývalé prostitútky. S ohľadom na minulosť niektorých členov a členiek poslaneckého klubu Smeru-SD (bývalých či súčasných, menovať nebudem, lebo v poslednej dobe sa roztrhlo vrece so žalobami), ktorí majú pohnutú minulosť, biele pod nosom, pochybné „optimalizovanie nákladov“, účasť na kauzách, radikálne vyjadrovanie, porušovanie zákona, prebytok alobalu či biele pod nosom a majitelia Smeru vlastnia viacero médií, sa zrejme pán poslanec Choma len obzrel do vlastných radov.

Ktokoľvek sme, chceme to isté. Pokojný život, dosť peňazí, bezpečný štát, ktorý sa o nás postará a nie ešte viac polície, šikanujúcich vyberačov pokút neznalých zákona, pri ktorých sa človek (len v niektorých prípadoch neprávom) cíti ešte ohrozenejší, ako keď v okolí nie sú. Chceme republiku, ktorá bude pracovať pre voličov, nie sponzorov a bude sa o ľudí zaujímať aj inokedy, ako pred voľbami a nielen slovami, ale aj činmi.

Voľby nie sú futbalový zápas. Nejde o to, či vyhrali „naši“. Až doteraz takmer vždy prehrali ľudia a to sa nepáči nielen mne. Ja však neverím, že riešenie prinesie Kotleba. Zmena musí prísť zdola, od ľudí. Fico nie je Messi, Sulík nie je Van Persie a Kotleba nie je Ronaldo. Sú to politici, ktorým vkladáme do rúk svoju budúcnosť a nie hráči, ktorí budú kopať za seba. Dúfajme, že si to po výsledkoch týchto volieb uvedomili.

Váš skutočne,

Naivný Volič.