Naivný Občan

Prvé rokovania nasvedčujú dve vec – nikto nechce ísť do vlády s ĽSNS a takmer nikto nechce vládnuť so Smerom.

Je to pochopiteľné. Hlasy pre ĽSNS boli síce sčasti protestné, ale veľa ľudí uverilo zmene vizáže z hajlujúceho gardistu v uniforme na spasiteľa v obleku či zelenej bunde. Avšak záležitosti ako obsadenie celého úradu BBSK svojou rodinou a známymi (bez ohľadu na ich (ne)schopnosti a kompetentnosť) a jeho sprievod dvoch švárnych junákov (zrejme po chemoterapii, prajeme skoré uzdravenie), nenechávajú pochybnosti, že rétorika sa zmenila, ale jadro zostalo riadne nahnité. Jeho voliči ma budú kameňovať, ale prvou cestou k omylu a katastrofe je zamietnuť akúkoľvek možnosť, že v prvom stupni sme sa rozhodli zle. Získal masívnu podporu, ale stále ho volilo len niečo cez 200 000 oprávnených voličov z 4,5 milióna.Keďže vopred avizoval, že s inak orientovanými stranami spolupracovať nebude, každý hlas inej strany sa dá s veľkou pravdepodobnosťou (uznávam výnimky hlavne medzi voličmi SNS) pripísať ako protikotlebový. Nedá sa ani povedať, že hral na imigrantskú kartu, lebo žiadna väčšia strana nepodporila kvóty.

Smer-SD je úplne iný prípad. Zatiaľ čo v rokoch 2006-2010 zložili trojkoalíciu, od roku 2012 vládli sami a neobmedzene. Len R. Fico a jeho kabinet nesú zodpovednosť za spoločenský úpadok a nikto iný. V živej pamäti mám roztrasených a neistých koaličných partnerov – Jána Slotu a Vladimíra Mečiara, ktorí poslúžili ako hromozvod kauzám oveľa silnejšieho Smeru, ich ministri sa menili ako smeny vo fabrike a Fico vystupoval ako trpiteľ, ktorý sa snažil zachovať čistotu vo vláde napriek skorumpovaným partnerom, ale robí to pre naše dobro. Frustrácia z tejto vláde sa prejavila silnou podporou pravici v roku 2010, ale sklamanie z ich neschopnosti udržať jednotnú líniu vyvrcholilo v drvivom víťazstve strany Smer-SD, kedy prvý krát od roku 1989 na Slovensku zostavil jednofarebnú vládu.

Ukázalo sa to ako osudová chyba. Nakoľko mali v rukách legislatívu aj exekutívu a pokúsili sa úplne ovládnuť jurisdikciu, princíp váh a protiváh žalostne zlyhal. Štyri roky slovenská ekonomika prosperovala, avšak na raste životnej úrovne sa to prejavilo len minimálne. Teda, väčšiny občanov, živnostníkov, malých podnikateľov a zamestnancov. Majitelia schránok a tzv. oligarchovia bohatli neuveriteľným tempom. Kauzy sa prevaľovali a R.Fico len ťažko hľadal obetných baránkov. V istom zmysle doplatil na podobnú vec ako svojho času SDKÚ – musel prevziať zodpovednosť za svoje činy a pod touto sa jeho domček z karát klamstiev, hmly a zrkadiel zrútil.

Len dva subjekty v parlamente majú záujem spolupracovať so Smerom. Je to v prvom rade SNS. Majú spoločné skúsenosti a v strane je stále dosť veľký počet ľudí z neslávnej éry J.Slotu. Avšak práve títo by mali mať na pamäti, kam až SNS zrazila koalícia s oveľa silnejším, skôr pánom než partnerom. Druhým v poradí je Most-Híd na čele s Bélom Bugárom. Jeho hlavným problémom je koalícia s SNS, nakoľko v minulosti jej predseda.disponoval veľmi údernou protimaďarskou rétorikou. Tá však bola aj proticigánska a akonáhle boli vo vláde, tak „skutek utek“. Danko vystupuje oveľa rozvážnejšie a dovolím si povedať, že rozumnejšie. Ak myslí niečo vo svojich programoch vážne, presadí to len ako rovnocenný partner, nie ako lokaj oveľa silnejšej partaje. Zdá sa, akoby bol na čele reformného krídla SNS. Jeho rozpory v pohľade na daňovú otázku s SaS sú zveličované a existujú kompromisy, na ktorých by sa dohodnúť mohli. Zníženie daní a odvodov by mali podporiť všetky pravicové strany. SNS možno dočasne podpora kvôli tomuto spojenectvu klesne, ale získa tým potenciál osloviť menej vyhranených voličov a tých, ktorí pochybovali o ich predvolebných sloganoch. Voliči radikálneho nacionalizmu už Kotlebu volili.

Stabilná koalícia bez účasti SNS aj Mostu je prakticky nemožná. Toto zistí každý, kto si spočíta kreslá. Bez Mostu získa Smer aj pravica len tesnú a vratkú väčšinu a bez SNS vládu nikto prakticky nepostaví, lebo postoj SaS či OĽaNOVA len tak ľahko neotrasie. Rozhodnutý sa zdá aj Radoslav Procházka, ktorý zrejme chce napraviť zaváhania, ktoré ho stáli tieto voľby. Jeho jediná šanca na reparát je pokora a tvrdá práca.

Čo nás čaká? R.Fico bezpochyby prijme poverenie na zostavenie vlády a o niečo sa pokúsi. O jeho (ne)úspechu rozhodne výhradne pevnosť postoja pravicových strán. Bez nich si môže pískať. Pokiaľ ani sľuby a vyhrážanie nezlomí dostatok strán, poverenie prejde na Richarda Sulíka. Napriek jeho povesti začal veľmi dobre – vyjednávaním a odsúdením jediných dvoch subjektov, s ktorými je ich politika absolútne nezlúčiteľná. Stanovil tak široké hranice, kam sa vmestia všetky strany potrebné pre koalíciu. Béla Bugár však pochybuje. Sulíkovi, Matovičovi neverí. Neverí skoro nikomu. Strana Most musí zatlačiť na svojho predsedu pre väčšie dobro. Musí si uvedomiť, že časť ich voličov ich volila ako odkaz reformnej pravice a ich chabý výsledok spočíval v práve v kolaborácii so Smerom na (dosť nezmyselnej a populistickej) úprave ústavy. Veľa ľudí to chápalo ako ústretový signál voči budúcej spolupráci a od Mostu odskočilo, čím narástla podporia SMK. Tá bude práve pri hrozbe ĽSNS rásť, najmä v opakovaných voľbách a Most by sa s najväčšou pravdepodobnosťou len ťažko dostal na hranicu 3%. A to aj v prípade, že by neboli tým prvkom, ktorý by si opakované voľby vynútil.

Protikotlebovská koalícia by uškodila všetkým okrem Kotlebu. Jeho voličov by to len utvrdilo v tom, že potajme všetci spolupracujú, aby nás okrádali a zotročili. Jediné, čo teraz môže oslabiť jeho podporu je široká pravicová koalícia. Tá bude mať úlohu situáciu nielen stabilizovať, ale aj zlepšiť, inak, za predpokladu že sa udržia, o štyri roky vidíme Kotlebu s dvojciferným percentom. Bez srandy. A je treba prestať robiť z Kotlebu mučeníka. Nahráva mu to. Veľa sa naučil a používa politické jiu-jitsu; silu svojich súperov používa proti nim.

Psie hlavy sú silné a ľudí čo ich používajú nemá zmysel oslovovať. Veľa z nich sa pravdepodobne nedočíta až sem. Zložitá analýza je podľa nich zbytočná. Hoci psie hlavy vo veľkom vypúšťali Mečiar a jeho žiak Fico, používanie je hlboko zažité do mozgov krčmových politológov. Kiska je úžerník, scientológ, americký pumpár. Sulík je feťák a zastupiteľ homolobby. Matovič je šašo a daňový podvodník. Lipšic nariadil použitie vodných diel, gumových projektilov a slzného plynu na pokojný protest.

Nemá cenu vysvetľovať, že to sú kraviny. Bolo to milión a jeden ráz opakované. Tí ľudia to počuť nechcú. Nechcú si uvedomiť, čo je to úžera, že Kiska ponúkol najnižšie úroky na trhu, že Fico ma k scientológom bližšie než k nim kedy Kiska mal, že dekriminalizácia marihuany znamená, nielen to, že za smrad z trávy vo vačku vás nezavrú na pár rokov, ale aj to, že bude môcť byť použitá na liečbu a úľavu od bolesti vážne chorým pacientom a stíhanie babky za masť z konopy, ktorá jej dokázateľne pomohla, by bola temná minulosť. Nepochopia, že Lipšic na to dosah nemal a že záver protestu tak pokojný nebol a že vodné delá (zvyšok je výmysel) použili na skupinku násilníkov, ktorí sa odmietali rozísť dlho po rozpustení protestu organizátormi (bol som tam). Neuveria Matovičovým dôkazom, že dane (ktoré následne rozkradli elity) platil a presumpcia neviny stanovuje, že kým mu to nedokážu, je práve on obeťou nechutnej manipulácie R.Fica.

Rozumní ľudia nevymreli. Aspoň v to dúfam. Viac než 40% ľudí však nevolilo vôbec. Teraz je to jedno, na chvíľu situáciu zas neovplyvníme. Uvidíme, čo prinesú najbližšie mesiace. Opakované voľby budú tragické a situácia bude ešte patovejšia. Budú znamenať koniec (nielen) Smeru, ktorý by sa možno v smrteľnom kŕči spojil s Kotlebom. Veľa ľudí si musí uvedomovať, čo by to znamenalo. Nie stabilizáciu, nie vrátenia Slovenska Slovákom. Izoláciu, neporiadok, rozkrádanie a veľmi nebezpečnú situáciu pre všetkých, ktorí nepôjdu zo stredným prúdom.

Vidím chyby demokracie. Ale práve teraz dúfam, že jej základné princípy zafungujú a zachránia nás od katastrofy.

Budem naivne veriť v širokú pravicovú koalíciu.